po čase okno otvorím a všetky fotky vyhodím a izbu vyvetrám
roky si čiarou oddelím a hračky najskôr zabalím do krabice od videa
spomienky skúsim zabudnúť nech dvere môžem zabuchnúť a skúšať ďalej ísť
tie listy už nedopíšem veď zostali tu navyše a nemajú kam prísť
a už je to tu toľko sme sa jej báli záverečná
a už je to tu koľko sme pred ňou stáli záverečná
moje číslo isto vymažeš a spomienkam zakážeš si na mňa spomenúť
koľko času zrazu zostáva a aj tak každý prehráva kto skúša dobehnúť
nemusím ťa mať pred sebou no vidím ťa jak naživo ja cítim to čo ty
tým ľahšie sa to hovorí čím ťažšie v nás to prebolí čas dávno minulý
zíde z očí
zíde z mysle
aký blbec toto vymyslel ?