diár a v ňom termíny pripomínajú míny
ticho čakajú načasované
vždy keď idú vybuchnúť cítim v ústach zvláštnu chuť
zakaždým tú istú balím sa – musím zmiznúť
nie je čas ani zhorieť veď musím zas už inde stáť
ver mi to nie je sranda vravím ti vážne je to tak
nie je čas ani zomrieť smrť tá sa radšej otočí
mám milión iných vecí nech príde v ďalšom storočí
čakám že príde správa v nej návod jak to zvládať
jak 24 hodín vopchať do jedného-jediného dňa
a míny stoja v poradí tikajú – kto mi poradí?
nejak bolo aj bude zatiaľ ich prekračujem
myslím že je tu správa mám vraj ísť na to sprava
modrý vybrať zo žily červený býva živý
ostáva len pár sekúnd s rozvahou skúsim cviknúť
prečo to stále beží ?